Dodge Caliber 2.0 CRD

Nie je to len môj osobný pocit, ale v poslednom období nemožno prehliadnúť snahy amerických značiek o prienik na európsky automobilový trh. Cadillac predstavuje jeden „európsky“ model za druhým, Jeep investuje do marketingu nemalé peniaze a Chevrolet, ten dokonca začal predávať autá z ďalekého východu pod svojou značkou. Pozrime sa ale na taký Dodge. Viper, Avenger, Caliber a teraz aj Nitro. Autá, ktoré svojím vzhľadom prinášajú celkom príjemnú zmenu medzi všetky tie ekologické, manažérske a hlavne rozumové voľby. Žiadne slogany o ekológií, technológiách, či neuveriteľnej športovnosti (pritom naozaj drvivá väčšina „športových“ vozidiel má so športom čo do činenia iba v momente, kedy preváža korčule, lyže, či kopačky alebo inú výstroj ?). Namiesto toho tu máme obrovskú masku chladiča, až neprakticky veľké automobily, poriadne osobitý dizajn a hlavne konečne motory (aj európskeho pôvodu), ktoré sa aspoň trošku snažia vyhovieť naším nárokom. Minimálne snahou o spotrebu v litroch, a nie tradičných „galónoch“ paliva na sto kilometrov.

A práve takým by mal byť aj Caliber. Vozidlo, ktoré v pohodlí odvezie pár cestujúcich, s adekvátnym nákladom a samozrejme v aute, ktoré je odlišné. Nie je to ani SUV, ani hatchback, ani kombi. Je to niečo tváriace sa ako off-road, no v našom prípade na 18-palcových leštených kolesách s nízkym profilom. Niečo ako štvorkolka, ale v ponuke iba s predným náhonom. Samé protiklady. A tie sa asi naozaj priťahujú. Tak, ako nás pritahoval Caliber od začiatku. Samozrejme – kopec predsudkov typických pre všetky „ameriky“ – veľké auto, veľká spotreba, otrasné plasty, neohrabané jazdné vlastnosti, či mnohé iné v nás živili celkom slušnú nedôveru, no tá musí ísť pri testoch, ako vždy bokom.

A Caliber tentokrát prekvapivo dorazil vybavený naftovým motorom. A to nie hociakým, ale známym motorom z produkcie VW – dvojlitrovým naftovým agregátom, ktorý nájdeme pod kapotou mnohých áut z celého koncernu, ale aj mimo neho (ako napríklad nový Outlander). Základné parametre pre tých, ktorí ho nepoznajú. Výkon motora je tradičných 103kw (140k), najvyšší krútiaci moment o sile 310 Nm motor dosiahne už pri1750 ot/min, pričom je vybavený priamym elektronicky riadeným vstrekovaním, variabilnou geometriou turbodúchadla a štyrmi ventilmi na valec. Pre niekoho obľúbená voľba, nám však tento motor nesadol ani teraz. Jednak svojou hlučnosťou a ale aj tým, že väčšina automobiliek, ktoré tento agregát používajú, ako keby nevedeli správne odladiť jeho sprevodovanie. Motor svojím prejavom nielenže často pripomína traktor, ale navyše sa často neviete ani rozhodnúť, ktorý z jeho šiestich prevodov zaradiť. Na jeho obhajobu však musíme uviesť jedno – s autom si po dynamickej stránke poradí a hlavne, nikdy nebol pažravý. Či už na diaľnici alebo v meste – ani raz sme sa na jeho apetít sťažovať nemohli.

Motor na tomto aute ale zďaleka nezaujme najviac. Veľkým prekvapením je jeho podvozok, ktorému ani na príplatkových osemnásťpalcových kolesách nebolo takmer čo vytknúť. V meste sa Caliber pohybuje ako doma, veľké kolesá menšie diery, koľajnice a výmoly prechádzajú takmer bez povšimnutia a na diaľnici posádka cestuje v úplnom pohodlí. O ostrejších hrboloch ju vozidlo informuje viac akusticky, ako pocitovo. Na veľkých nerovnostiach síce kolesá mierne nadskočia, no okamžite sa vrátia na svoje miesto vyhýbajúc sa tak aj tým najmenším pochybnostiam o priľnavosti. Mimo sa Dodge necíti ani na cestách plných zákrut. Bočné náklony vzhľadom na jeho svetlú výšku nprekvapia, no iba vyslovene ostrá jazda dotlačí vozidlo k hraniciam nedotáčavosti.

Je vysoko pravdepodobné, že vtedy sa už ale vodič, ako aj zvyšok posádky budú snažiť zachytiť akejkoľvek opory. Niežeby boli sedadlá nepohodlné, to nie. Vytknúť im musíme slabú bočnú oporu, ktorá by potešila v každej ostrejšej, či tiahlej zákrute viac, ako niektoré z vymožeností a jedinečností Caliberu. A tým sa dostávame k najhorúcejšej téme. Interiér. Miesto, pri ktorom sa každému správnemu americkému výrobcovi automobilov roztrasú kolená. Obzvlášť, ak jeho auto prechádza testom na starom kontinente. A opačne to bohužiaľ nebude ani tentokrát. Plasty, plasty, plasty. Zase za tri !

Aj napriek robustnému a sympatickému vzhľadu (v testovanej béžovej so strieborným stredovým panelom) dotyky s povrchmi moc nepotešia. Ich tvrdosť by sme akceptovali tak pred desiatimi rokmi, moderné auto by si zaslúžilo niečo viac. Aspoň trošku mäkčenia, čohokoľvek. No nedá sa nič robiť, priestoru na zlepšenie by sme ešte našli..

Tak, či onak, Caliber má rozhodne čo ponúknuť. Aj keď nepatrí medzi autá sa najkrajším interiérom, jazdí dobre a s naftovým motorom vie byť aj úsporný. Chybičiek sa nakoniec zopár našlo, no nejde o nič svetoborné. Každému ale jednoznačne dojdú argumenty pri pohľade do cenníkov. Základný model s benzínovým motorom o objeme 1.8 litra kúpime už za pomerne slušných 599 000 korún no a nami testovaný dvojlitrový turbodiesel nájdeme v cenníku za okrúhlych 699 000 Sk. Za tento balík v našom prípade dostaneme ABS, 6 airbagov, alarm, s naftovým motorom aj ESP, ASR, manuálnu klimatizáciu, rádio s CD a MP3 prehrávačom, palubný počítaš, výškovo nastaviteľný volant, senzor tlaku pneumatík s indikátorom na prístrojovej doske, rozmrazovač zadného okna, stierač zadného okna, elektricky ovládané predné a zadné okná , elektricky ovládané, vyhrievané spätné zrkadlá a samozrejme, centrálne uzamykanie s diaľkovým ovládačom.

Uff.. to rozhodne nie je zlé. A na záver tá najkrajšia veta z cenníka: „V cene vozidla je zahrnutá bezplatná údržba (práca, predpísané náplne, náhradné diely) na dobu 6 rokov do 160000km“. Čo viac dodať?